Sakura Hiden - neofficial translate in slovak language / 1.

kapitola 1.

Spomínanie

Spomínam si na všetko. Všetky slová, ktoré mi Sasuke povedal.

"Si otravná."

Bol to pre mňa veľký šok, ale bola som tou, ktorá bola na vine. Vždy som sa pred ním predvádzala, hovorila som mu veci, ktoré by nemali vôbec byť povedané. Bola som vážne otravná.

Mm-hmm, všetko teraz má zmyseľ.

"Ty si... vážne otravná."

Táto veta bol povedaná, keď odchádzal z dediny. Bol to pre mňa zase šok, ale potom mi povedal:

"Sakura... Ďakujem ti."

A vtedy som bola naozaj zachránená. Len to ďakujem stačilo na to, aby mi dodal nádej, dodal mi nádej. Potom odišiel z dediny na dobro. Už nasledovali len dni, bez neho.




Bol to hrozný boj - nie, slovo hrozný nemôže popísať akú skázu mohla spôsobiť ten boj, tá vojna. A vtedy Sasuke prišiel naspäť.

Po skončení vojny, odišiel na púť. Povedala som mu, že chcem ísť s ním, ale on mi povedal len:

" Ty nemáš nič spoločné s mojími hriechmi," ale on pokračoval, "uvidíme sa čoskoro. Ďakujem."

A dotkol sa môjho čela prstami.

"Uvidíme sa čoskoro." "Ďakujem." Tie slová si opakujem každý deň v mojom srdci, spolu s dotykom jeho pŕst na mojom čele.

Začali sme s "si otravná", a dostali sme sa k "uvidíme sa čoskoro." Moje city sú teraz omnoho teplejšie, keď nad tým rozmýšľam.

Sasuke. Kde si teraz?

Sasuke...

Teraz som...




Kapitola 1.

Zdravotníčka, asi dva roky mladšia než Sakura, vysvetľovala obsah papierov, ktoré má Sakura v rukách. " Ako som si istá, môžete vidieť, ako sa počet pacientov s mentálnou a telesnou chorobou rapídne znížil."

"Takže to znamená, že liečba zaberá?" povedala Sakura.

"Áno, dosť zaberá."sestrička prikývla. Jej líca sa trošku začervenali, možno kvôli nervozite. "V prípade, ak sa pacientov stav nezlepšuje komunikáciou, máme kontakty s psychickým tímom, ktorý nám pomôže dostať pacienta pod kontrolu."

"Tak potom nie je tu žiadny problém." povedala Ino a prisadla si vedľa Sakury.

"Dúfam." Povedala Sakura predtým, než dodala: " Ale nepredbiehajme udalosti a radšej sa držme metódy komunikácie s pacientom. To, že nebude úspešná jedna komunikačná terapia s pacientom, nemusíme ho hneď dávať k iným tímom. Prvoradé je to, aby sme pochopili pocity a spôsob myslenia detí, čo sa tým všetkým snažia povedať. Preto sa táto klinika aj vytvorila, konieckoncov."

Prezentácia dokumentov pred nimi pokračovala, budúci policajti a plány boli uvedení, a nakoniec sa jednanie skončilo.

Sakura a Ino odišli bok po boku z nemocnice.

"Bola trošku nervózna, však?" Povedala Ino kráčajúc uličkami Konohy.

"Myslíš to dievča, čo nám povedalo tie informácie? Možno ešte nie je ešte zvyknutá na prezentovanie, len potrebuje čas."

"Mno, možno to bolo aj tým, ale ja si myslím, že mala trému, lebo jej milovaná hrdinka, Sakura Haruno, tam sedela pred ňou."

"O čom to rozprávaš?" Opýtala sa Sakura a Ino sa lyšiacky usmiala.

"Ty o tom nevieš?" Povedala, "Ty si dosť obľúbená medzi mladými. Si síce medicninja, ale silná bojovníčka. A k tomu ešte vynikajúca vo svojej práci a nádherná. A všetko to ťa robí dosť populárnou."

"Kiežby som mala aj také kvality ako ona." Pomyslela si Ino.

"Prestaň s tým." S úsmevom na tvári.

Rozprávali sa spolu o všetko možno, až zase Ino priviedla tému o práci. "Ale zdá sa, že konečne funguje, myslím Detskú kliniku."

"Zdá sa, že áno."

Už tomu bude 2 roky, čo sa Sakura dala požiadavku k vytvoreniu kliniky, zameranej na ošetrenie detí. Ich zlomených myslí a sŕdc. Požiadala o to šesť mesiacov po ukončení vojny. Pred takým silným protivníkom boli shinobi potlačení k stene, mnohí z nich spadli do beznádeje. Ale Aliancia, na čele s Narutom, stále bojovala a dodávala ostatným odvahu bojovať proti Kaguyi.

Keď prišiel mier, ľudia sa radovali, svet bol zachránený. Po vojne začalo obnovenie dedín a miest. Ako medicninja, Sakura mala na starosti veľa zranených shinobi. Niektorí chodievali k nej, aby ich ošetrila z rán, iní k nej chodievali iba kvôli jej slovám útechy. Vďaka systému, ktorý sa nastolil po vojne sa všetko dávalo do poriadku.

Ale čo s deťmi?

To Sakure prebehlo mysľou, keď uvidela Kurenai s jej dieťatkom v nemocnici. Deti, ktoré vo vojne nehraližiadnu rolu, nemuseli byť fyzicky zranené. Ale čo ich mysle?




Nemalo dopad vojny na ich myseľ, všetky tie zmeny, ktoré nastali? Videli dediny, mestá horieť, ich domovy v ruinách, naučili sa vnímať smrť svojich najbližších, videli ako im umierajú pred očami... nemalo to dopad na ich mladých dušiach?

Sakura začala zbierať všetky informácie o ľuďoch, ktorí nemocnicu navštívia, a zistila, že je tam obrovský počet detí, ktoré prišli, sťažujúc na zlé zdravie, ale fyzicky boli v poriadku.

Nemôžem ich tak nechať!

Deti sú pokladom každého mesta, dediny, ako Tretí zvyčajne hovorieval. Starší ich tak naučili, vytesali tieto slová do ich sŕdc ako spoločné porozumenie.

Sakura k vytvoreniu kliniky, ktorá by sa mala zameriavať na zlepšenie psychiky detí, sa porozprávala s jej učiteľkou, Tsunade.

"Myslím si, že je to dobrý nápad," povedala Tsunade. "Zober za to zodpovednosť Sakura, máš moje povolenie a podporu."

S Tsunadinou podporou, Sakura začala s: učením nových medikov, aby sa zamerali na komunikáciu s deťmi, jednala s Nemocnicou v Konohe, aby mala klinika miesto, kde by deti mohli byť, a potom pripravovala plán. Boli mnohé veci, s ktorými si Sakura pomohla sama, ale jej priateľka z detstva, Ino Yamanaka, jej priviedla pomoc.

"Máš veľmi zvláštnu povahu, Sakura. Mysliac si, že všetko zvládneš sama, bez akékoľvek pomoci...to som u teba ešte nevidela. Je to trošku smutné, keď nedáš priestor, aby ti niekto pomohol."
S jej pomocou a šesť mesačným pripravovaním, Sakura dokázala otvoriť kliniku. Netrvalo dlho a začali vidieť výsledky ich práce. To, čo im povedalo tá sestrička bol len zlomok ich dobrých výsledkov s pacientmi.

"Je to len kvôli pomoci, Ino. Ďakujem."

"Keď ti príde výplata a s ňou nejaký ten bonus, pozvi ma na večeru." Povedala Ino. Sakura vyprskla smiechom.

"A čo tak teraz zájsť na nejaký čaj?" Opýtala sa Ino hneď ako boli vonku.

Sakura spojila ruky a mierne sa uklonila.

"Prepáč, Ino. Musím ešte dokončiť nejaké papiere, ale snáď nabudúce?"

"Jasné!" Povedala Ino, s trošku smutným výrazom. Bála sa o Sakuru a jej zdravie, berie si na seba až príliš veľa. Sakura si to všimla, vedela, čo ten pohľad znamená, ale nedala to poznať a zamávala jej na rozlúčku. "Vidíme sa!" a začala kráčať sama uličkou.

Bolo skoro večer, ale uličky Konohy boli ešte plné. Predsa len je jar. Ľudia boli konečne voľní od ich ťažkých zimných kabátov.

"Huh? Sakura!" Zrazu počula jej meno. Ten hlas veľmi dobre poznala.

"Naruto, Hinata!" Otočila sa a uvidela ich prichádzať k nej, oblečení v ich civilnom oblečení. "Čo to má byť? Rande?"

"Jo, konečne sme voľní." Povedal Naruto.

"A čo ty, Sakura?" Opýtala sa Hinata.

"Mala som pracovné stretnutie v nemocnici."

"Počul som o tom, o... vieš o ... tej....mentálnej klinike, niečo... centre?"

"Detské terapeutické centrum." Opravila ho Sakura. "Tak, kam idete? Na večeru?"

"Áno, v Ichiraku." Povedala Hinata.

"Hei!" Naruto prišiel k nej a pošepkal jej." Sai mi dal nejakú knihu, kde sa píše, že by chlap mal pozvať ženu na večeru, a zaplatiť ju, ale v iných reštikách je to super drahé."

Sakura sa pousmiala a pozrela na mierne bledého Naruta. "To je v poriadku." zašepkala mu, "nemusíš sa tak snažiť."

"O čom sa rozprávate?" opýtala sa Hinata.

"Ále, o ničom podstatnom." Naruto sa usmial a poškrabal si brucho. "Teším sa na rámen!"

Možno kvôli gestu, Hinata vyprskla smiechom. Obaja sa na seba usmievali a Sakura sa pristihla so smiechom na perách. Bola rada za tích dvoch, je to len pár mesiacov odkedy sú títo dvaja oficiálny pár. Sakura bola pre nich rada, keď videla, ako sa hanblivá Hinata a dobrosrdečný Naruto dávajú dokopy. Bolo to počas misie, keď sa Otsutsuki Toneri snažil ukradnúť tajomstvo a moc Hyuga klanu.

Počas misie bol Naruto zranený a Hinata unesená, ale keď sa Naruto dal dokopy, zachránil nie len Hinatu ale aj celý shinobi svet pred zničeným.

Naruto si počas celej tej doby uvedomil, ako veľmi miluje Hinatu, že by bez nej nemohol byť šťastný, a to jej aj povedal. Po misii sa Naruto vrátil s Hinatou, ako jeho priateľkou, ženou. Táto správa, že je Naruto zadaný, sa rozšírila ako oheň po suchej tráve. Na začiatku si z Naruta uťahovali, jeho učitelia, ale potom s tým prestali.




A jedného dňa Sakure prišla pozvánka na ich svadbu, ktorá bude čoskoro.

"Jo..Sakura-chan, nechceš ísť s nami na rámen?" Opýtal sa Naruto s jeho typickým úsmevom.

" Pozrite, čo by som tam s vami robila? Obaja máte konečne voľno, užite si to, hlupáčik!" Pristúpila k nim zo zadu a potlačila ich dopredu. Sledovala ich ako odchádzajú. Narutoasi práve teraz povedal niečo smiešné, lebo sa Hinata rozosmiala. Vyzerali tak šťastne.

Majú šťastie. Ten pocit, ktorý mala v sebe, potlačila povzdychom. Keď sa jej objavuje takýto pocit, vždy sa ponorí do práce. Papiere, ktoré musí urobiť a plány, nad ktorými musí mať kontrolu.

Všimla si sama, že prešla do pracovného módu, bez toho, aby si to uvedomila myšlienky, pousmiala sa.







Tak tohto sa Ino bojí.











"Sakura, Suna nám reagovala na otázku, o ktorej sme sa bavili." povedal šiesty Hokage. "Napísali, že sú pripavení, keď budeš aj ty."

"Vážne?" Sakurina tvár sa rozžiarila.

Kakashi sa pousmial. "Čo tak tam ísť s Ino? Pomáhala ti predsa založiť kliniku, to by bolo fér, čo ti na to?"

"Jasné, pôjdeme tam!"

O týždeň neskôr čo dostali výsledky práce v klinike, ona a Ino sa museli dostaviť u Hokageho. Sakura sa vtedy spýtala Kakashiho, či Sunagakure, člen Aliancie, nepotrebuje pomoc v nemocnici, či nemajú prípady s deťmi, ktoré utrpeli psychickú ujmu. Predsa len musia byť aj iné deti, ktoré trpia, nie len v Konohe, ale všade po svete. V takom príapde sa musia vytvárať v každom meste Aliancie takéto terapeutické centrá, to závisí aj od výsledkov terapie tu v Konohe.

"Všetko, čo sa podarilo, musíme naučiť aj iné mestá, preto ťa posielam, aby si ich naučila. Choď a nauč ich, Sakura."

"Pôjdem, Kakashi-sensei. Naozaj mi tým všetkým pomáhate. Aj s priestorom ste nám pomohli, za čo sme veľmi vďační."

"Samozrejme! Keď bývalý študent pracuje tak silno, chcem mu pomôcť ako len môžem. A...tiež viem, aké môžu byť tieto rany..."

Kakashi prikývol." Ty rozhoduješ od teraz sama, čo máš urobiť. Je to len na tebe, choď."

"Áno, pane." Sakura sa otočila a odišla z kancelárie.

Cesta do Suny bude trvať štyri hodiny. Musí si pripraviť všetky veci na cestu, rozmýšľala, čo si má pobaliť a aké papiere má zariadiť, keď stretla Saiho pred budovou Hokageho. Kráčal smerom ku vchodu, smerom k nej, na chrbte mal veľký svitok.

"Sai!" zvolala

"Hey!" pomaly k nej podišiel.

"Potrebuješ vidieť Kakashiho tiež?"

"Mmm, áno." povedal Sai. " Čo ty, Sakura-san? Tiež si potrebovala rozprávať s Hokagem?" Sakura mu vyrozprávala, že musí odísť do Suny.

"Huh, Suna. Tak to si musíš zobrať so sebou veľa vody. Je tam dosť sucho."

Sakura prikývla." Budem v poriadku. Zoberiem si so sebou fľašu vody. Myslím, že mám aspoň trošku ženskosti, aby som sa o seba starala."

"Máš, vážne?" Ja si myslím, že máš viac sily, než ženskosti, takže nerozbi si fľašku." Sai dodal s úsmevom a Sakura sa s ním usmiala tiež.

"Mala by som použiť tú silu na teba, aby si zatvoril tú hubu, však?" opýtala sa.

"Oohh, strašidelné." povedal, tváriac sa, že sa zľakol jej vyhrážaniu, obišiel ju a kráčal smerom ku bráne Hokageho.




To myslí vážne? trpko sa usmiala.




xxx

"Zavolali ste ma?" povedal Sai, stojac pred Hokagem.

"Prepáč za to unáhlené volanie." Kakashi zatvoril dokument, ktorý si prezeral.

"To je v poriadku, ale jedná sa o nejakú misiu, len pre mňa konkrétne?"

"Mno, áno, je to misia, ale nie oficiálna."

Sai sa zamračil,"Čo tým myslíte?"

"Potreboval by som ťa, aby si mi niečo zistil, ale musíš u toho byť sám."

"Zistil čo?"

Kakashi prikývol a pokračoval, "Daimyo sa vracal z misie, keď bol prepadnutý. Vieš o tom niečo?"

"Áno, počul som, že napadli ho jediným kunaiom, blízko neho, kde sedel."

"Áno, presne, a daimyo nebol zcela zranený, ale i cez to sa o to miesto teraz zaujímajú Anbu členovia. Pár dní po tom incidente prišli na miesto Majter Homura, aby zistili, prečo práve tam sa stal incident. Majster a jeho dvaja shinobi boli na mieste zavraždení lupičmi."

"To som nevedel."

"Majster Homura nariadil, aby sa informácie o misii nerozšírovali ďalej."

"Je to nepríjemné, vysoko postavení páni sú teraz prepadnutí dosť často."

"A úspešne."

"Takže chcete, aby som získal viac informácií o tíchto dvoch incidentoch."

"Neviem, ako budeš postupovať, pretože neviem, či sú obe spojené jedným šéfom, takže je to na tebe, ako začneš situáciu riešiť. Každopádne, chcem ich mať vyriešené." dodal Kakashi

"A čo ANBU? Prečo nepoveríte tým ich?"

"Samozrejme, že som aj ich poveril. Ale chcem to zistiť z osobných dôvodov najprv ja, preto ťa posielam."

"Rozumiem. Tak ja pôjdem."

"Ďakujem."

"Ach..a nechcete, aby som pracoval s Narutom a Sakurou? Budem to mať rýchlejšie... vlastne... Naruto je na také veci príliš unáhlený."

"Ako sám vidíš, prečo iba teba posielam. Naruto nie je osoba, ktorá by také misie zvládla a Sakura má teraz inú prácu."

"Keď o nej hovoríme, narazil som na ňu, keď som za vami prišiel. Odchádza do Suni."

"Áno, odchádza a preto by sa mal sám pohybovať, Sai."

"Rozumiem."
"Dávaj si pozor,"Kakashi sa zamračil,"nezdá sa mi, že tie útoky nerobí len tak niekto."

"Pocit senseia?"

"Áno, a ten pocit je často na mieste."

"V poriadku, vy si tiež dávajte pozor."

"Ja?"
"Áno, top majstri krajín sú často zavraždení, majte sa na pozore."

"Asi máš pravdu, budem dávať pozor." Síce Kakashi prikývol, v jeho mysli mal tieto slová: Prial by som si, aby sa poponáhľali a zabili konečne.


Sakura sa stretla s Ino, aby všetko pripravili na cestu do Sunagakure pre nasledujúce ráno. Keď už mali všetko pripravené, Sakura si povzdychla. Tsunade jej povedala, nech príde za ňou do baru, kde zvyčajne bývala, potom, čo si pripraví veci na cestu.

"Vôbec nemám v úmysle ti dať nejakú misiu, počula som, že zajtra odchádzaš, tak som si chcela s tebou vypiť." zasmiala sa Tsunade.

Sakura vedela, že jej majster si kontroluje hlas, aby nemala pocit, že jej chce dať nejakú úlohu. A Tsunade presne vedela, že Sakura pracovala až na toľko, že nespala, preto ju pozvala, aby spolu posedeli. Bola to predsa ona, ktorá ju v založení centra pre deti podporovala. Cítila sa zodpovedná za to, že tak tvrdo pracuje.

"Ale vedieš si dobre, moja študentka. Myslím to, že si založila centrum pre deti. Musím povedať, že budem odteraz chodievať horenos, pyšná, že si moja študentka." Opäť do seba naliala ďalší pohár saké. Na jej lícach sa objavila červeň. Tsunade tu bola ešte predtým, než prišla Sakura.

"Ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Pravdupovediac, všetci, ktorí pracujú s deťmi sú špecialisti." povedala Sakura.

"Môžeš byť pokojná.Viem, že deti, ktoré majú mentálne, duševné problémy, sa nedokážu vyjadrovať slovami. Pre nich je veľmi dôležité mať človeka, ktorý im pomôže. A preto bolo rozumné založiť toto centrum. A ty si ho založila!"

"Áno, madam." Sakura sa cítila odmeňovane a pokojne po pochvale, ktorej sa jej dostalo.

"Ináč, ako sú na tom Naruto a Hinata?" opýtala sa Tsunade, keď sa prirodzene skončila prvá téma.

"Dobre, narazila som na nich včera, išli na rande. Zdá sa, že sa veci medzi nimi majú veľmi dobre."

"A Hinata je veľmi dobrá na riešenie situácií, ktoré vznikajú jeho činmi."

"Áno, keby Naruto bol s niekým, ktorý by mal búrlivú povahu, tak by sa neustále hádali. Ale pochybujem, že k tomu dôjde, keď bude s Hinatou."

"Myslíš, keby bol s tebou." povedala Tsunade s úškrnom.

"Ha - ha!" Sakura sa zasmiala a poškrabala sa za hlavou. Smiech sa premenil na povzdych, keďže jej romantický život sa jej zobrazil pred očami.

Nemôžem...nemôžem. Možno by bolo pre mňa dobre ... keby som jej to rovno povedala.

V úplnom inom tóne sa Sakura opýtala: "Sensei, budem k tebe úplne úprimná a opýtam sa vás. Ako prinútite chlapa, aby sa vami otočil?"

"Hmm..keby si chcela, aby na teba chlap civel...,"Tsunade sa zamyslela,"chlapov priťahujú prsia, tipujem." Ona sama sa narovnala a nechala jej prsia dostatočne vidieť.

Prsia...odpoveď sú prsia!

"Hmm...vedela som to." Sakura sa prudko posadila."Hinata ich má veľké, to je pravda."

"Nebuď hlúpa! Len som žartovala."Tsunade rýchlo dodala. "To závisí len od osoby, aby si všimol druhej osoby."

"Oh...tak to som si začala aj myslieť, len..."

"Bojuj, Sakura. Myslím, že to je jediná vec, s ktorou ti nemôžem pomôcť."

"V tom prípade, prosím vás, vsadte na mňa, sensei!" povedala Sakura.

"Vsadiť na teba?"

"Vsadiť na to, že môj romatický život bude na houby! Vaše sázky sú zvyčajne zlé, nie?"

Tsunade si povzdychla a narovnala sa: " Tak potom - vsadzam na teba!"




1.4

Nasledujúce ráno, Sakura a Ino vyrazili na cestu do Suny. Zem vetra - Suna sa nachádza na západ od Konohy. Potom, čo cestovatelia chcú ísť do Suny, musia prejsť cez lesy Konohy, aby sa dostali do Suny, kde je samá púšť.

Keby sa Sakura a Ino poponáhľali, dorazili by tam za tri dni, ale toto nebola urgencia. Nemali vôbec v úmysle nasadiť rýchly krok. Povedali im, že prídu za štyri dni, tak mali dosť času.

Počasie bolo pokojné, a cesta bola tá jednoduchá. Oblečené v ich ninja uniformách, dve ženy sa rozprávali, keď prechádzali pláne a veľmi pokojné miesta.

"Určite niečo sa deje medzi Temari a Shikamarom, určite!" povedala Ino, keď utekali asi tak dve hodiny.

"Deje?"

"Ako...asi spolu chodia."

"Vážne?"

"Yup, vlastne, určite spolu chodia."

"Takže to potvrdzuješ."

Stále behali, keď sa rozprávali, ale dych im dostatočne stačil.

"Vážne!"Ino pokračovala."Ako...Temari niekedy chodieva do Konohy, za prácou."

"Veď je zodpovedná, ako predstaviteľka Suny.."

"Áno, ale videla som ich spolu chodiť po Konohe."

"Ale no tak!" zasmiala sa Sakura."Na tom nie je nič nezvyčajné. A asi sa rozprávali len o práci."

Shikamaru je tiež vysoko postavený, je poverený sa stretnúť s diplomatmi. Ale sama Sakura ich videla spolu kráčať po Konohe.

"Okey, asi máš pravdu. Ale vyzerajú, akoby mali spolu niečo. Nevidela som ich držať sa za ruky, ale...ich tváre...ich výrazy tváre sa menili, keď sa na seba pozerali. Neopýtala som sa ich na to."

"Vážne? Takže Shikamaru a Temari, hovoríš." Ale Sakura nebola ich vzťahom vôbec prekvapená. Tí dvaja majú niečo do seba. Obaja bojovali proti sebe v chunin teste. Počas misie, kde zachráňovali Sasukeho, Temari pomohla Shikamarovi poraziť Tayuyu z Otogakure. I potom trávili spolu veľa času ako kamaráti z iných dedín. To, že ich priateľstvo zmenilo na niečo iné počas misií a práce, a hlavne z Veľkej vojny, vôbec ju neprekvapilo.

"Možno sa opýtam Temari, keď tam dôjdeme." povedala Ino smiac sa.

"To radšej nerob, zbila by ťa tým obrovským vejárom."

"Aha - ha! To áno."

Ich jemná konverzácia dodala Sakure dobrý pocit v srdci. "Asi vážne je pre všetkých jar. Ale i keď Shikamaru by sa dal dokopy s Temari, Choji by zostal stále s jedlom."

"Nie, nie. To sa pletieš." Ino sa k nej otočila a nasadila vážný výraz tváre. "Karui z Kumogakure."

"Čože?!" Tak toto bol šok aj pre Sakuru."To - ako by som to povedala - tá divoká žena?"

"Hej, vieš Choji v poslednej dobe robí všetko možné, aby sa dostal do Kumogakure. Bola som zvedavá prečo. I cez to, som mu ugrilovala niečo na cestu, ale odmietol to, povedal, že má plány ísť s Karui na večeru. Vážne, bolo to len otázkou času." povedala Ino.

"Asi áno." prikývla Sakura. Otázka jej prebehla hlavou." A čo ty Ino? Čo sa deje v tvojom milostnom živote?"

Keď boli malé, Sakura a Ino boli rivalky pre lásku, obe sa snažili upútať Sasukeho, ale keď dospeli, cítila, že Ino tento cieľ upustila. Sakura chcela vedieť, či ju niekto upútal.

"No... je tu niekto."povedala Ino červenajúc sa.

"Čo? Máš priateľa?"

"Nie. Nie priateľa, ale mám niekoho s kým by som chcela byť."

"Wow!"Nevšímajúc sa Sakura priblížila k Ino. "Koho? Povedz mi!"

"Vážne to chceš tak vedieť?"

"No ták! Aspoň nejaký tip!"

"Tip?"rozmýšľala Ino a začervenala sa ešte viac."Niekto, kto je dobrým maliarom."

"No ták! To nie je tip! To je odpoveď!" povedala Sakura."Heh, Sai..čo.."

"Ale nie je to také prekvapujúce, čo?"

"Myslím, že nie."

Ino mala záujem o Saia hneď od začiatku, odkedy vtúpil do tímu sedem na miesto Sasukeho. Hovorievala, že sa Sai podobá na Sasukeho a že je cool.

"Najprv som si myslela, že je len sexi, ale potom sa moje city voči nemu zmenili...viac na.. som úplne z neho...Ach, bože, čo to hovorím za blbosti!"

"Upokoj sa, Ino."povedala Sakura."Takže...a povedala si mu to?"

"To? Nie, ešte nie." Ino povedala tichším hlasom. Vždy si predstavovala Ino ako je úplne iná blízko chlapov, ale teraz je to úplne iné.

"Ešte si neviem vybrať...levanduľa, alebo drieň."

"Levanduľa a drieň?"

"Áno. V jazyku kvetín, levanduľa znamená Počkám na teba a drieň Akceptuj moje city. Ešte sa neviem rozhodnúť, či počkám na neho alebo pôjdem rovno k nemu a poviem mu, čo k nemu cítim."

"Jasné." Ako dcéra kvetinara by povedala."Myslím si, že si skôr drieň typ." upresnila Sakura.

Ino prikývla."Asi...to asi posudzuješ podľa mojej povahy, ale ja vážne ešte neviem."povedala a dala si ruku na čelo.

Keby som si mala vybrať ja, rozmýšľala Sakura, asi...by to bola levanduľa?

I keď by mu povedala, aby akceptoval jej city, Sasuke je práve teraz niekde ďaleko, cestuje. Všetko, čo môže urobiť je čakať.

Ale koľko má čakať?







1.5

Muž s pončom na sebe, zaprašený od cestovania, iba s jedným mečom pri sebe stále pred ninjou s čiernou vestou a s ostrým pohľadom. Za mužom s čiernou vestou stáli muži, ktorí boli jeho, ale muž s pončom bol sám.

Skupina chlapov v čiernom si urobila stany, ktoré boli takej istej farby ako piesok pod nimi, takže ich miesto bolo dobre skryté.

"Myslíš to vážne, to čo si predtým povedal?" To, že sa pridáš k nám, aby sme zaútočili na Konohu?" muž s vestou sa opýtal.

Muž s pončom prikývol: "Áno, myslel. Nerob ma, aby som ti to zopakoval."

"Toto je dosť odlíšne od toho, čo som o tebe počul. Nevzdál si sa náhodou svojej pomsty a nechrániš Konohu?"

"Ľudia sa menia." odpovedal muž s pončom s ľadovým hlasom. "Moja nenávisť vôbec nezmizla, myslel som si, že sa môže zmeniť, ale zmenil som názor, chcem to miesto zrovnať so zemou."

Muž s vestou na neho civel.

Dnes na neho narazili dvakrát. Prvýkrát sa ho chceli zbaviť, príbeh, ktorý im povedal bol príliš nezaujímavý. Nevšímali si ho, ale on k nim zase prišiel.

"Prečo sa chceš k nám pridať? Aké sú tvoje dôvody?"

"Počul som o tebe zaujímavé veci."povedal muž s pončom bez emocií. "To, že si Sunagakure ninja, ste skupina majstrov, a to, že ty si ich veliteľ, ktorý ovláda veterný štýl jutsu. Spolieham sa na tú moc."

"To nezodpovedá moje otázky! Vieš niečo o nás vôbec?"

"Samozrejme, že viem. Ste skupina teroristov zo Suny, ktorá nesúhlasí z jej terajším systémom." Niečo v jeho hlase bolo, práve to sa mužovi v čiernej veste nepáčilo.

"To máš pravdu. Chceme, aby sme zreformovali systém Suny. Preto hľadáme teraz silnýc shinobi k vytvorenie tejto skupiny. Ale nemáme nič proti Konohe. Prečo by sme sa my mali pridať k tebe a zničiť ju?"

"Moja sila by bola veľmi užitočná vo vašej skupine. S ňou by som vám pomohol zmeniť Sunu, ale ja chcem niečo na oplátku. To, že mi pomôžete zničiť Konohu je fér s tým, čo vám dám ja - svoju moc. Potom, čo bude Konoha zničená, pomôžem vám zaútočiť na Sunu."

Muž s vestou sa zamračil a zavrtel hlavou s nesúhlasom. "MY tebe potrebujeme pomoc. A TY nám pomôžeš. Myslím, že más dosť zlú predstavu o tomto všetkom. Prečo chceš, aby sme ťa poslúchali?"

"Pretože som silnejší než vy. Nerobím z vás mojich kamarátov, ale mojich vojakov. Toto je lepšia cesta, ktorú vám dávam, tak by to malo byť."

Muž s vestou zavrel oči - aby dodal nachvíľu odpočinok svojmu hnevu. Otvoril ich a povedal: "Nepochopili sme sa tu. Vôbec nemám v pláne sa tu s tebou rozprávať, tak už vypadni!"

"Vidím...tak to, aby som už išiel. Ale.."zamračil sa na neho. "Teraz viete o mojich plánoch k zničeniu Konohy."

Muž s vestou sa pripravil na boj.

Veterný štýl -jutsu..

Sila vetra rozdrtila svojho nepriateľa a urvala mu všetky paže a nohy.

"Dobrá reakcia."

Keď sa jeho hlas priblížil k jeho uchu, muž s vestou zistil, že jeho telo bolo prepichnuté mečom zo zadu. Myslel si, že ho porazil svojích veterným jutsu, ale to bolo len jednoduché genjutsu.

"Nght!" Krv a škriekavý zvuk vyšiel z jeho úst. Ninja s maskami Anbu zo Suny vyrazili k svojmu veliteľovi.

"Nikto ani hnúť!"

Pocit prepichnutého brucha sa stratil a padol na zem. Telo muža s vestou ležalo horizontálne a videl ako vrah utekal.

"Uteká nám!" vykríkol niekto z Anbu

Priestor sa premenil na bojové pole a muž s čiernou vestou sa pomaly ponáral do tmy.










"Takže mám za úlohu tíchto chlapov preveriť?" informátor sa spýtal držiac Saiov príkaz. Podľa oholenej hlavy a obočia sa Saiovi nepodarilo odhanúť vek informátora.

Boli neďaleko dediny, vonku medzi stromami v lese. Slnečné svetlo sa dostávalo cez stromy a nechalo dopadať na zem lúče.

"Presne tak." Sai odpovedal.

"Uprchlík Tenzen, Genba a Baraki, ktorý je šéfom kriminálnej skupiny, sú to veľké zvieratá - je to nemožné ich nájsť." infomrátor povedal. Jeho hlas sa príliš neozýval okolo ich, to bude tým potom, ktorý je vedľa nich.

"No, tích potrebujem, aby si ich našiel. Vieš, či majú niečo v pláne, všetko. Chcem každú informáciu, ktorú najdeš, za každú cenu."

"Rozumiem."

"Zapamätal si si ich mená?"

Informátor prikývol. Sai urobil pár znamení a mená, ktoré boli napísané na papiery, sa pomaly vyparili. Boli napísané Saiovým atramentom.

"Ale stále..prečo práve títo?"

"Nepotrebuješ to vedieť."

"Má to niečo spoločné s tými útokmi na majstra Hamuru?"

Sai uprel na informátora zrak a slabo sa usmial. "Heh, takže vieš o tom."

"Je to pre mňa hračka vedieť všetko - takže asi podozrievaš práve jedného z tíchto?"

"Som si istý, že som sa vyjadril jasne, keď som povedal, že to ťa nemusí zaujímať." povedal Sai s vážnou tvárou.

"Hups, prepáčte." odvetil informátor nepokojne. "Budem si to pamätať. Ale, títo ľudia, ktorý majú takú povesť, bude ťažké ich nájsť." povedal predtým než odišiel.

Sai tiež opustil les a namieril si cestičkou späť do dediny.

On sám poslal svojho domáceho informátora, pretože má pocit, že tento informátor akurát donesie samé zbytočné informácie o tích troch predátoroch, informácie, ktoré sa nebudú zhodovať s tými útokmi.

Najvyšší daimyo a jeho poradca boli napadnutí. Kakashi si myslel, že to nebolo len obyčajné napadnutie, ma,o to odniesť nejaké správy a Sai mohol len súhlasiť.

V ten deň, keď Kakashi podal rozkaz k tejto tajnej misii, Sai smeroval k tajnej skrýši Anbu a sám začal pátrať po dôkazoch.

Daimyo bol pod najvyššou ochranou Anbu skupiny. Keď sa vracal zo služby v spoločnosti Anbu, kunai, ktorý zasiahol jedného z nich presne medzi lopatkami na chrbte, malo explozujúcu nálepku a Saimu bol kunai, jeho črty, veľmi povedomé.

Hneď po útoku Daimya, bol Homura, ktorý mal so sebou dvoch strážnikov, napadnutý tiež, ale troma makovanými ninjami. Jeden z nich prudko zaútočil na majstra Homuru. Sekol do jeho ramena čepeľov meča.

Strážnici povedali, že keď sa im podarilo zraniť Homuru, tak sa stiahli. Chceli ich prenasledovať, ale stratili ich.




Keď sa to vezme, že dokázali zaútočiť a ešte k tomu zranit veterána, naznačuje to, že akí sú silní.

Účel a význam tohto prepadnutia Saimu prišlo nejasné, ale naopak ho potešilo, že v priemere ninja schopností, boli títo naozajstnými nepriateľmi.

A ak sa silní ninjovia začínajú špiniť kriminalitou, jeho oči nasmerovali hneď k najsilnejšiemu ninjovi v Bingo knižke. Preto sa Sai rozhodol, aby poslal svojho najlepšieho informátora, aby našiel a podal informácie o všetkých tích, ktorí sú v Bingo knižke top hľadaní. Prirodzene vedel, že informátor nedokáže podať všetky informácie o každom krimnálnikovi, preto vynechal niektorých, ktorí, podľa Saia, nemali nič spoločné s útokom.

Ale ANBU už začali pátrať po každom, určite. S tým, že Kakashi mu dal túto tajnú misiu, aby ju riešil on sám, Sai vedel, že Kakashi tuší, že za týmito útokmi stojí nejaká mysteriózna a viac nebezpečná osoba.

Sai rozmýšľal nad jeho ďalším krokom.

Môže sa vrátiť na miesto činu a tam viac informácií nájst, alebo sa prejísť zase Bingo knižku. Zrazu pocítil niekoho prítomnosť za sebou, zastavil sa.

Bol ďaleko od lesa, už v uliciach Konohy, ale v tých príliš neobývaných. Predtým nepocítil nikoho prítomnosť až doteraz. Nepriateľ zakryl svoju chakru a počkal, dokým Sai bude práve v týchto uličkách. Boj prišiel náhle.

Shuriken letel odzadu, odrazil ho a obzrel sa okolo seba, aby zistil, koľko útočníkov ho napadli.

Dvaja ľudia, 20metrov alebo ešte viac od neho, v čiernych maskách. Asi tí istí útočníci, ktorí stoja za útokom. Nevedel, či sa ešte nejakí blízko sú, tiež skrývajúc svoju chakru.

Dali sa do pohybu.

Jeden hodil kunai, ten druhý sa pohol presne v tú istú chvíľu, držiac tiež jeden kunai. Asi plánovali útočiť na Saiiho vtedy, keď nebol pripravený. Ich taktika bola ale iná.

Sai odrazil útok a odrazil sa od zeme, aby sa vyhol ďalšiemu útoku. Popri to, vytiahol svoj svitok a štetec.

Dva tigri oživli z čierneho atramentu a zaútočili.

"Toto bude koniec boja." Ale jeho nádej bola zradená.

Kunai sa zapichol rovno do čela jedného tigra, ktorý sa hneď zmenil na atramentovú machuľu, druhého zapichli rono do otvárajúcej tlamy.

Sai bol v šoku. Boli silnejší než si myslel.

Otočili sa na Saiiho s pripravenými kunaimi. Zaútočili, Sai odrazil kunaie, ale ten druhý na neho skočil. Bola to jednoduchá kombinácia v boji, Sai sa nemohol ani brániť.

Hodil dymovú bombu, vyslobodil sa, rýchlo sa postavil. Útočníci vytasili kunaie a čakali na jeho útok.

Z dymu sa vynorili tigre, ale teraz boli menšie a šesť. Zaútočnili zo všetkých strán, aby zmiatli útočníkov.

"Fajn." Sai vytasil kunai a namieril rovno na prvého z nich, ktorý držal kunai. "Najprv prvého."

Ale nepriateľova chakra sa dvojnásobila. Jeho chakra fialovej farby ho pohltila a zakryla tak celé nepriateľovo telo. Zničil dvoch tigrov len pohnutím ruky.

Sai bol v úžase.

Toto nie sú normalní nijnovia. S tou chakrou, môzu to byť aj na úrovni joninov. Ale čo ho prekvapilo viac bola tá chakra a jej sila.

"Je to ... chvost?"

Fialová chakra sa zformovala do tvaru chvosta dlhého tridsať centimetrov.

Ale to nebolo jediné, čoho si všimol. Prekonajúc všetky tigre, jeden z ninjov sa objavil rovno pred Saiom.

Predtým než Sai mohol zareagovať, stretol sa v boji s neznámymi technikami. Ninja používal úplne inú bojovú taktiku, ktorá bola Saiovi neznáma.

Druhý ninja sa objavil pri Saiovi a podkopol ho, čo zapríčinil Saiovi pád. Ninja bol rovno nad ním s kunaiom, Sai ucítil jeho čepeľ ako ide pomaly do jeho hrude. Keď sa čepeľ dotkla hrude, zmenilo sa Saiovo telo na čierny atrament.

Sai využil zmätenosť ako jeho výhodu, zaútočil na nepriateľa silným kopom.

Perfektná rana. Jeho nepriateľ letel až dopadol na tvrdú zem pár metrov od neho. Avšak rýchlo sa postavil na nohy, ale nezaútočil. Sai čakal na jeho útok, ale ninja sa otočil proti smerom a začal bežať používajúc v nohách chakru.

"Choď za ním,... alebo?" Saiové oči sa zastavili u jeho ďalšieho nepriateľa.

Avšak, ninja si neviedol vôbec dobre. Zanechaný sám, musel bojovať so štyrmi tigrami a to nebolo vôbec ľachké. Ale podarilo sa mu zničiť dvoch, ale tí druhí ho priklincovali k zemi. Chakrový plášť sa vytratil.

Sai sa rozhodol,aby neprenasledoval utekajúceho ninju, pomaly kráčal k chytenému ninjovi.

Bruchom na zemi, muž sa na neho otočil tvárou nabok a vzdychol bolesťou. I cez masku mohol Sai vidieť jeho oči, ktoré na neho boli zlovestne uprené.

Ale v jeho očiach sa maličko začal odrážať aj strach.

"Kto si?" spýtal sa Sai.

Muž neodpovedal.

"Ak odpovieš pravdivo, budem brať ohľad na súde, že si priznal pravdivo a tvoj trest bude miernejší." povedal Sai, ale bol to blaf. Sai nemal žiadnu moc nad rozhodnutím, jeho slovo nebolo ničím pred súdom.

"V..vážne?" povedal muž, chrapľavo. Jeho hlas sa ale zastavil:"Oh!" zakričal a jeho oči sa do široka otvorili.

Jeho dýchanie bolo rýchlejšie, akoby sa začal dusiť.

"Hej!" Sai sa pokúšal zdvihnúť muža a pozrieť sa, ako mu má pomôcť, pochopiť, čo mu je. Keď ale videl maličký papier s nadpisom na mužovom hrdle, ozval sa len crack a telo vybuchlo.

Sai letel pár metrov ďalej, krv, mäso a kostí boli pohodené všade. Sai ťažko dýchal a snažil sa postaviť.

Tá pečať nebola zvyčajná. Tá pečať sa použila na to, aby boli nepriateľové informácie dobre chránené a v prípade, ak by niekoho chytili, tak ich tomá zabiť, aby zabránili nejakému vyšetrovaniu a získanie informácií.

"Jasné," pomyslel si Sai, "vôbec to nevyzerá na ľachký prípad."