The Uchiha Matriarchat

Warning, lemon.

Pozorujem ju, ako je opretá o strom vedľa mňa. Sedí vedľa mňa. Cestuje so mnou a konečne som sa odvážil jej prejaviť nejaké city, ktoré som voči nej prechovával od geninských časov.


Ale nie až tak, ako by som si prial. Nemám silu, odvahu a ani neviem vyjadrovať svoje pocity žene, ktorá sedí vedľa mňa a študuje lekársky svitok, ktorý si z Piesočnej požičala.

Sakura Haruno, žena, ktorá ma úplne chápe i bez toho, aby som vyjadroval slová, nejako vie, že moje činy nasledovali k jedinej vete a to, že ju milujem. Ale... nikdy som jej to nepovedal. Keď som chcel, tak sa mi hrdlo stiahlo a nedokázal som dýchať, ale moja kamenná tvár bez žiadných citov a i cez to dokázala vycítiť, pochopiť to, čo som jej chcel povedať.

Stalo sa to v Konohe, keď som jej navrhol, aby sa ku mne pripojila, vedel som, že ak to nespravím vtedy, tak to nespravím nikdy. Som hrdý sám na seba, že som sa ju dokázal i cez tú moju hanblivosť, alebo hrdosť, opýtať. Nikdy však ale nezabudnem na jej mäkké horúce pery, ktoré som vtedy po prvýkrát ochutnal, pocítil. Keď mi povedala, že so mnou pôjde, nedokázal som už stáť pri nej ako solný stĺp, bol som k nej tak blízko, mal som svoju ruku na jej ruke, stiskol som ju a tie smaragdové oči ma pritiahli až k jej perám. Už som nedokázal vydržať tú intezitu očného kontatku, moje telo reagovalo samo od seba.

Celú som ju objal, jej telo sa triaslo od zimy, schoval som ju pod plášť, stále bozkávajúc. Musel som pokrčiť nohy, aby som bol aspoň trošku na jej úroveň, Sakura sa natiahla a dala svoje ruky okolo môjho krku, moju jedinú ruku som dal okolo jej pása. Vtedy som si vravel, že by sa hodila ešte jedna ruka, ale hneď som to zavrhol, lebo keby som ju mal, nebol by som to ja. Nebol by som týmto Sasukem, ktorým som sa stal. Tá ruka, ktorú som stratil jej ublížila a to už nechcem.

Zamračil som sa a koncetroval som sa na jej pery. Dal som prvýkrát v živote všetko za hlavu a sústredil som sa na jej chuť, jemnosť pier.

Cítil som jej prsia cez moje tričko, cítil som jej teplo, jej brucho, telo, ktoré som si k sebe viac pritiahol. Chcel som viac.

Chcel...

Vtedy som si uvedomil, že to dievča, ktoré bolo otravné odjakživa, ktoré mi spôsobovali len nervy, neskôr zimomriavky po tele, neskôr sa mi dostalo do mysle každý večer počas cestovania, dokým som sa jej neodvážil spýtať, konečne, či by nechcela ísť so mnou po svete a objavovať so mnou svet. Chcel som ju mať pri sebe, chýbala mi jej prítomnosť, chýbala mi jej chakra, ktorá ma vždy ukľudnila, keď som pri nej bol. Stačila len jej prítomnosť, a už som necítil tú nekonečnú temnotu.

Najprv som sa jej bál a stranil som sa jej čo najviac. Chcel som jej ukončiť život, nie len raz, a za to som si dal prevsazatie, že to dievča budem chrániť.

Ale i cez to, som si ju nezaslúžil. Avšak, keď som túto vetu vyslovil hneď po tom, čo som sa od nej odpojil, oprel som sa o jej čelo, tak mi Sakura rázne vysvetlila, že to ona rozhoduje, kto si ju zaslúži, nik iný.

Pousmial som sa a buď to bolo tým hnusným zimným vetrom, ale mal som v očiach slzy. Zatvoril som ich, cítil som jej ruky ako dala okolo mojej tváre, pritiahla ma k svojím perám a mne vyšiel z úst ston. Začervenal som sa nad jej drzosťou a odvahou.





"Sasuke-kun."





"Sasuke-kun!"

Sakura ma volá, vytrhne ma zo spomienky a pozrem sa na ňu s iskričkami v očiach. Ale moja tvár nezdobila žiadnú mimiku.

"Kde si zase bol? Volala som na teba asi tak trikrát." povedala a pousmiala sa.

Kútiky úst sa mi zdvihli do jemného úsmevu, oči som uprel na ňu.

"Prvý bozk." Zaklipila očami a začervenala sa. Jej tvár zdobili malé pehy, ktoré sa jej veľmi hodili, a červeň. Dve slová a už nevedela, ako má zareagovať. Zistil som, že som našiel zálubu ju vyviecť z miery. Vždy sa mi páčilo, ako reagovala. Jej smaragdové oči odrážali živší odtieň, jej pery sa nadúvali, líca sčervenali. To bola tá Sakura, do ktorej som sa zamiloval.

Odvrátila odo mňa pohľad, ale ja som vytiahol ruku spoza čierneho plášťa, vzal za bradu a prinútil ju, aby sa na mňa opäť pozrela.

"Sasuke-kun?"

Ja som ale nič nevravel, len som sa jej pozeral do jej očí.

.

.

.

.

.

.

.

"Vezmi si ma."

.

.

.

.

Sám neviem, ako som sa odvážil práve toto vysloviť, ale urobil som to, pretože to pokladám za správne. Táto žena ku mne patrí. Táto žena mi svojou prítomnosťou ukľudnuje. Sakura Haruno, chcem, aby bola prvou ženou v mojom klane. Chcem, aby všetci nasledujúci členovia mali jej myseľ, chcem, aby mali jej dušu, chcem, aby mali jej láskajúcu povahu, chcem, aby to bol iný klan, než ten predtým, v ktorom som žil.

Milujem ju, milujem. Milujem jej výbušné nálady, milujem, keď ju pozorujem po večeroch, ako študuje, keď číta, keď je,

keď zíva, keď plače, keď sa smeje.

Milujem jej telo, ktoré som nikdy nahé necítil vedľa mňa. Milujem ju, akou je. Jej dušu, jej svetlo.

Polknem a snáď vidí tú moju nervozitu, snáď vidí v mojích očiach, čo si práve myslím. Lebo ak by som to chcel vysloviť, zastavili by sa mi v hrdle a nedokázal by som ani dýchať.

Sakura sa nadýchla, končekami prstov som smeroval z brady, skresloval som jej tvár. Vzal som jej tvár, naklolila k môjmu dotyku hlavu, z očí sa jej drali slzy. Jej ústa sa roztiahli do úsmevu, chytila mi ruku, pritiskla ju.

"Áno."

Moja pera sa roztiasla, zamračil som sa, zahryzol som sa do pery, pritiahol som Sakuru do svojho objatia. Zaboril som hlavu do jej krku, nadýchol som sa jej vône, ako zvyčajne.

Ale tento raz, to bolo iné. Cítil som sa viac... inak.

.

.

.





Bol som šťastný.

.

.

.

V ten istý deň sme dorazili k Naka kaplnke. Oddal nás obyčajný mních, nemali sme vôbec prstene, nepotrebovali sme ich. Jedine, čo som chcel bolo, aby nosil niekto iný...Uchiha symbol.

Nie len ja.

.

.

.

.

Otvoril som dvere do našej izby, ktorú sme si objednali. Našli jedinú voľnú izbu v kúpeľoch počas tohto obdobia. Je júl, presne 23. júla. Dnes sú moje narodeniny. Vonku vládne noc.

Obaja vieme, čo má nasledovať, ale neponáhľame sa. Viem, že po tom túži tiež ako ja.

Navečerali sme sa, popili saké. A v ten večer som po prvýkrát za veľmi dlhú dobu vyslovil viac slov než za celý rok. Sám som sa sebe čudoval, a Sakura... tú som nikdy takú šťastnú nevidel.

Mali sme otvorené dvere, cez ne svitol mesačné svetlo tak silno, že keď sme vypli lampu, dvere zatvorili, tak mesiac mi umožnil božský, až nadpozemnský výhľad na Sakuru, že som zalapal po dychu. Obaja sme sedeli oproti sebe.

Obaja sme boli oblečení len s tenkom kimone, ktoré sme si obliekli, keď sme skončili s kúpaním. Nešli sme do spoločných kúpelní, chcel som si túto chvíľu nechať tak, nechcel som ju vidieť nahú do tejto chvíle.

Sakura mala rozpustené vlasy, ktoré jej siahali až po prsia. Pozrel som sa na jej tvár, pomaly som skúmal očami jej krk, hruď, jej prsia mali vztyčené bradavky, boli vidieť cez biele kimono.

Jednou rukou som sa k nej pritiahol, stále v sede.





Vzal som jej vlasy, ktoré zakrývali jej ľavé prso a dal som ich za chrbát.

Jej dych bol plytký. Opäť som sa na ňu pozrel, nasiakol som sa do jej očí, pomaly som sa k nej nahol a pobozkal. Obaja sme vydali ston a prehĺbili sme náš bozk.

Sakura mi dala ruky okolo krku a pritiahla bližšie. Cítil som jej chuť, cítil jej jazyk, ako chce dominovať môj. Jedinou rukou som ju hladil po tvári, líci, krku, ušnom lalôčku.

Keď sme sa oddelil pre vzduch, cez tenké látky som zase ucítil jej teplo. Jej prsia sa na moju hruď tlačili, ruky mala okolo môjho krku, a hrala sa s mojími dlhými vlasmi. Odtiahla sa trošku a dala mi vlasy, ktoré mi zakrývali Rinnegan, za ucho. Pohľadila ma tvári, pobozkala mi líca, oči, čelo, ústa. Keď skončila, to isté som urobil aj ja. Prinútil som ju, aby si ľahla.

Umožnil sa mi opäť dychberúci výhľad. Jej dlhé nohy, kimono, ktoré bolo mierne rozviazané, odhaľovali rysy jej pŕs, jej vlasy sa rozprestreli po malom vankúši.

Nahol som sa k nej, oprel som sa o ruku, a len som sa na ňu pozeral. Sakura sa pomaly začala usmievať, vzala mi vlasy, ktoré mi padali opäť do tváre, a dala za uši.

Uši mi horeli, líca tiež. Dýchal som plytko. Zrazu som bol nervózny, celé tie roky, čo som bol s ňou, som nad týmto momentom sníval a teraz....

Pritiahla ma k sebe a pobozkala. Zastonal som a tým som v sebe prebudil odvahu.

Prehĺbil som bozk, dal som nohy obkročmo, Sakura ležala podo mnou. Dal som chakru do nôh, aby som sa udržal a na ňu nespadol. Ruku som dal na jej tvár, pomaly som skúmal každý kúsok jej telo. Cez kimono som hladil jej prsia, styskol som jej bradavky cez látku.

Vtedy som prvýkrát počul Sakuru inak vzdychať.

.

.

.

sexy

.

.

Zbavil som sa kimona a naskytol sa mi nádherný výhľad na ženské telo. Nech si Naruto hovorí čo len chce s Hinatou a jej veľkými prsiami, ale Sakura...je v mojich očiach odteraz bohyňa.

Bozkával som každý kúsok jej tela. Labužnícky som konečne ochutnával to ženské prirodzenie. Sakura sa mi prstami zabárala do vlasov, snažiac ma viac k nej pritlačiť.

Začala ma vyzliekať, na chvíľu som sa posadil, a vtedy sa Sakura ujala vedenia. Rýchlo sa posadila, dala nohy okolo môjho pása, až sedela v mojom lone. Moje mužstvo pulzovalo cez boxerky, snažil sa vydrať von. Sakura ma pomaly začala vyzliekať, ani na okamih sme neprerušili očný kontakt.

Ten bol od začiatku intezívny, obaja sme sa snažili ho čo najviac neprerušiť. Cítili sme potrebu sa na seba pozerať. Naše duše sa chceli spojiť telesne a aj duševne.

Keď som pocítil jej ruku v mojích boxeroch, musel som ho prerušiť, dal som tvár do jej krku a spustil sa mi vzdych. Vyslobodila mi ho a konečne som cítil jej ruky niekde inde, než len na tvári.

Začala mi ho masírovať. Nikdy som v živote nevidel hviezdičky, ako teraz. Prudko som otvoril oči, zapol sa mi sharingan a znenazdajky som všetko registroval.

Pozrel som sa dole a keď som videl jej ruky okolo neho, musel som sa zahryznúť do pery, až sa mi spustila krv, aby som sa neurobil.

"Sakura..."

Prestala. Vzala mi spotenú tvár a pobozkala ma. Palcom mi vyliečila ranku na pere, cez zelené svetlo som ju pozoroval, ako sa mračí. Vedel som, že i ona to drží ako ja.

.

.

.

Položil som ju na chrbát, pozrel som sa do jej očí a pomaly som do nej vnikol.

Sýkla a vzdychla zároveň. Na čele sa nám objavili kvapky potu, ktoré pomaly stekali po tvári. Pomaly som sa v nej začal pohybovať, dal som si záležať, aby ju to nebolelo. Jej ruky sa mi zaborili do chrbta, keď ma začala nabádať k prírazom, prirazil som.

Nikdy som v živote nezažil niečo takéto. Naše telá i duše boli spojené. Keď si svoje telá zvykli, pokračovali sme spolu. Ona prirážala, potom ja.

Ale v tomto momente som preklínal to, že mám iba jednu ruku. Musel som použiť chakru v nohách a mať ju stále aktivovanú, aby som na ňu nespadol.

Nevedel som, kam mám ruku dať, keď mi ju Sakura zobrala do svojej ľavej, preplietol som s ňou prsty a pritlačil som do nej rýchlejšie.

.

.

.

Keď to na nás prišlo, nevedeli sme obaja kam máme svoje ruky, nohy dať.

Sakura mi objala pás nohami, čím som sa hlbšie dostal, pravú ruku okolo môjho krku.

Ja som svoju ruku mal prepletenú s jej ľavou, bol som na kolenách a prirážal som ako o život, dokedy som naposledy neprirazil a neurobil som sa.

Keď to na mňa prišlo, pozrel som sa na Sakuru a:

.





"Milujem ťa." pobozkal som ju.

.

.

Padol som celý na ňu, cítil som naše srdcia, ako bijú - spoločne - po našom milovaní. Nevyšiel som z nej. Zostal som v nej, pozrel som sa na ňu a opäť pobozkal.





A opäť som začal pomaly prirážať.